POSLANIE

​Vždy píšem a hovorím o svojich skúsenostiach, ktoré som zažila, alebo si uvedomila počas svojho života. Verím, že to môže inšpirovať aj na vašej ceste.​

​

Verím, že každý môže mať všetko po čom skutočne túži, žiť život v ľahkosti, podľa seba a tešiť sa z každého dňa. Jedinou limitáciou je vlastná predstavivosť a viera. Naša kreativita slúži na tvorenie, hru. Prečo si nespraviť hru zo života? Nebrať ho tak vážne a dovoliť si experimentovať.

​

​Nie je to o tom, že život je zrazu jednoduchý a ľahký, ale o tom, že sa naučíme k nemu tak pristupovať. Náročnosť života sa nemení, ale my a naše chápanie áno.

​

Ak tvoríme život podľa seba, máme chuť byť prítomní, vnímať, užívať si, chceme ho viac, lebo nás baví, napĺňa. Keď sme spriatelení so životom, akceptujeme a užívame si každý moment, lebo vieme, že je pre nás prínosný, aký by sme mali dôvod chcieť byť inde než tu a teraz?

​

Ďalšia vec, ktorú som sa naučila je, že každá snaha udržať moment je len snahou, ktorá zamieňa prítomnosť. Už tam nie je prítomnosť, moment je preč a zostala len snaha to udržať. Tá vychádza zo strachu, najčastejšie toho, že ďalší moment už nebude tak príjemný ako ten, čo je tu a teraz a nakoniec sa myšlienka sama plní. Dochádza ku kŕču. Flow a ľahkosť je preč. Ale čo ak každý ďalší moment môže byť rovnako úžasný, ak nie ešte lepší? Alebo je mimoriande prínosný pre náš rozvoj, chápanie sveta a seba? A to nemusí platiť len pre  moment, ale každého človeka, prostredie, interakciu, myšlienku. Neodpadáva vtedy snaha ulpievať keď viem, že to môže byť vždy doré, aleo ešte lepšie?

​

Navyše to, ako vnímame ľudí, situácie, život a svet ako taký, je len na nás, sami si to určujeme, nikto iný. Vždy si vieme vybrať ako budeme vnímať situáciu, akú rolu v nej zaujememe,  ako sa v nej budeme cítiť a konať. Ide o to mať schopnosť  a kapacitu byť otvorený, vnímať svoje možnosti. 

​

Nie je to o kontrole emócií, ale ich vnímaní, schopnosti využívať ich ako komunikačný a transformačný nástroj. Je to o vlastnej zraniteľnosti, pravde pri nasledovaní svojich túžob a cieľov, ktoré vychádzajú z vnútra. O schopnosti sa sám validovať, veriť v seba a určovať si svoje štandardy, vnímať svoju pravdu, veriť v ňu a nasledovať ju.

 

Čo ak život je tu na to, aby sme sa stali sebou najviac ako dokážeme a zároveň si užívali ten proces? Užívali si prítomný okamžik a seba v ňom. Expandovali našu kapacitu vnímať, byť prítomný, cez skúsenosť a porozumenie, vďaka čomu sa cítime viac a viac  bezpečne a slobodne za akýchkoľvek okolností? Kde vnímame seba ako pevné jadro, ktoré ponúka možnosti prejavu, interakcie.

​

​​​Pustiť snahu kontrolovať budúcnosť, milovať svoju minulosť, byť odovzdaný prítomnosti a dôvere v život a seba​​​​​​​. Ako sa cítime pri tejto predstave?