POSLANIE

Vždy zdieľam to, čo som si uvedomila, zažila, alebo pochopila počas svojho života.

Možno Vás to inšpiruje aj na vašej ceste, alebo ju aspoň uľahčí. ​

​

Verím, že každý môže mať všetko po čom skutočne túži, žiť naplnený život v ľahkosti, podľa seba a tešiť sa z každého dňa. Život sa nestáva sám od seba jednoduchým a ľahkým, závisí od toho ako k nemu pristupujeme, ako ho chceme vidieť a čo z neho spravíme my sami. Ak veríme, že je ťažký, bude ťažký. Ak veríme, že je to pohoda, a všetko zvládneme, je to pohoda. Náročnosť je relatívna, závisí od našej kapacity a chápania.

​

Jedinou limitáciou je vlastná predstavivosť a viera. Naša kreativita slúži na tvorenie, hru. Prečo si nespraviť hru zo života? Nebrať ho tak vážne a dovoliť si experimentovať.

​

Ak tvoríme život podľa seba, máme chuť byť prítomní, vnímať, užívať si, chceme ho viac, lebo nás baví, napĺňa. Keď sme spriatelení so životom, akceptujeme a užívame si každý moment, aký by sme mali dôvod chcieť byť inde než tu a teraz?

​

Ďalšia vec, ktorú som si všimla je, že každá snaha udržať moment je len snahou, ktorá zamieňa prítomnosť. Už tam nie je prítomnosť, moment je preč a zostala len snaha to udržať. Tá vychádza zo strachu, najčastejšie toho, že ďalší moment už nebude tak príjemný ako ten, čo je tu a teraz a nakoniec sa myšlienka sama plní. Dochádza ku kŕču. Flow a ľahkosť je preč. Ale čo ak každý ďalší moment môže byť rovnako úžasný, ak nie ešte lepší? Alebo je mimoriande prínosný pre rozvoj nášho chápania sveta a seba? A to nemusí platiť len pre  moment, ale každého človeka, prostredie, interakciu, myšlienku. Neodpadáva vtedy snaha ulpievať keď viem, že to môže byť vždy dobré, alebo ešte lepšie?

​​

Život s nami neustále komunikuje. Akurát sa stačí odnaučiť nevnímanie, znova sa otvoriť a spomenúť si ako počúvať.

​

To, ako vnímame ľudí, situácie, život a svet ako taký, je len na nás, sami si to určujeme, nikto iný. Tým utvárame našu skúsenosť. Vždy si vieme vybrať ako budeme vnímať situáciu, akú rolu v nej zaujememe,  ako sa v nej budeme cítiť a konať. Je to o schopnosti  a kapacite byť otvorený, vnímať svoje možnosti. 

​

Nie je to o kontrole emócií, ale ich vnímaní, schopnosti využívať ich ako komunikačný a transformačný nástroj. Je to o vlastnej zraniteľnosti, pravde pri nasledovaní svojich túžob a cieľov, ktoré vychádzajú z vnútra. O schopnosti ich uvádzať do reality, sám sa validovať, veriť v seba a určovať si svoje štandardy, vyberať si, vnímať svoju pravdu, veriť v ňu a nasledovať ju, nech sú okolné podmienky akékoľvek.

 

Čo ak sa dá vidieť život ako príležitosť stať sa sebou najviac ako dokážeme? Aktívne ho utvárať podľa seba, uvádzať svoje nápady do reality, zároveň si užívať ten proces? Užívať si prítomný okamžik a seba v ňom. Tak ako sme. Expandovať svoju kapacitu vnímať, byť prítomný, cez skúsenosť a porozumenie, vďaka čomu sa cítime viac a viac  bezpečne a slobodne za akýchkoľvek okolností? Kde vnímame seba ako pevné kompetentné jadro, ktoré ponúka možnosti prejavu, interakcie. Keď život sa stáva ľahkým a v nás sa prebúdza zvedavosť, chuť skúmať , objavovať a tvoriť. Živosť a nekonečná chuť zažívať. 

​​

Pustiť snahu kontrolovať budúcnosť. Milovať svoju minulosť. Odovzdať sa prítomnosti. Veriť životu. Veriť sebe. Aké to je?​​